Otvoren\u00fd ohe\u0148 je neoddelite\u013en\u00fdm sprievodcom \u013eudstva v jeho dejin\u00e1ch. V zimn\u00fdch a chladn\u00fdch d\u0148och sl\u00fa\u017eil ako zdroj tepla, zabezpe\u010doval ochranu pred nebezpe\u010dnou zverou. Surov\u00e1 strava sa stala pe\u010den\u00edm a varen\u00edm na ohni a \u013eah\u0161ie str\u00e1vite\u013enou, po\u017e\u00edvate\u013enou a najm\u00e4 chutnej\u0161ou. Oh\u0148ov\u00e1 \u017eiara spiekla vyhneten\u00e9 hlinen\u00e9 n\u00e1doby tak, \u017ee dlhodobo udr\u017eali tekut\u00e9 a sypk\u00e9 z\u00e1soby potrav\u00edn. Nemenej d\u00f4le\u017eit\u00fa funkciu mal ohe\u0148 ako ritu\u00e1lny, magick\u00fd a n\u00e1bo\u017eensk\u00fd symbol. V\u0161etky tieto atrib\u00faty si ohe\u0148 zachoval od \u00fasvitu dej\u00edn do dne\u0161n\u00fdch \u010dias. Zmenili sa len formy, obsah vo svojej podstate zostal. Nezmenila sa len jedna star\u00e1, tis\u00edcro\u010diami overen\u00e1 pravda: Ohe\u0148 je dobr\u00fd sluha, ale zl\u00fd p\u00e1n. <\/p>\n\n\n\n
Ochrana pred po\u017eiarmi m\u00e1 podobne dlhotrvaj\u00facu hist\u00f3riu ako jeho vyu\u017eitie pre pokrok \u013eudstva. Po\u017eiare existen\u010dne ovplyv\u0148uj\u00fa \u017eivoty \u013eud\u00ed, ohe\u0148 nezvratne ni\u010d\u00ed z\u00e1soby pokrmov, \u013eudsk\u00e9 pr\u00edbytky, \u017eivoty zvierat aj \u013eud\u00ed. Boj s t\u00fdmto \u017eivlom v mestsk\u00fdch a dedinsk\u00fdch z\u00e1stavb\u00e1ch nie je v sil\u00e1ch jednotlivca. Hasenie po\u017eiarov a zamedzenie jeho \u0161\u00edrenia do okolia bolo v\u0161eobecnou povinnos\u0165ou v\u0161etk\u00fdch obyvate\u013eov miest a ded\u00edn. Hasenie po\u017eiarov v\u00e4\u010d\u0161ieho rozsahu si vy\u017eiadalo spolo\u010dn\u00e9 \u00fasilie skupiny \u013eud\u00ed a ich vz\u00e1jomn\u00fa koordin\u00e1ciu. <\/p>\n\n\n\n
V mest\u00e1ch sa postupne vytv\u00e1rali z \u010dlenov mestskej str\u00e1\u017ee a cechov prv\u00e9 organizovan\u00e9 skupiny, ktor\u00e9 mali povinnos\u0165 v jednotliv\u00fdch mestsk\u00fdch \u010dastiach dba\u0165 na protipo\u017eiarnu ochranu a v pr\u00edpade po\u017eiarov neodkladne zasahova\u0165. Na vidieku dlh\u0161ie prevl\u00e1dal \u017eivelnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob ochrany. V pr\u00edpade po\u017eiaru bolo zvykovou povinnos\u0165ou pom\u00f4c\u0165 svojim susedom a bl\u00ed\u017enym. \u010casto v\u0161ak ch\u00fdbala potrebn\u00e1 koordin\u00e1cia pri hasen\u00ed, ktor\u00e1 zabra\u0148ovala \u010dastej panike a usmer\u0148ovala z\u00e1chrann\u00e9 pr\u00e1ce. Prv\u00e9 po\u017eiarne predpisy pre str\u00e1\u017enikov na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska vznikali na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Slovenska v mestsk\u00fdch prostrediach u\u017e v 15. storo\u010d\u00ed. <\/p>\n\n\n\n
Stupavu a M\u00e1st, podobne ako aj in\u00e9 obce, postihli vo svojej hist\u00f3rii viacer\u00e9 ni\u010div\u00e9 po\u017eiare, ktor\u00e9 si vy\u017eiadali ve\u013ek\u00e9 materi\u00e1lne \u0161kody a obete na \u017eivotoch. V prvej polovici 19. storo\u010dia sa za\u010d\u00ednali v Stupave formova\u0165 desa\u0165\u010dlenn\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed podliehaj\u00face pod samospr\u00e1vu obce, ktor\u00e9 mali dozera\u0165 na po\u017eiarnu bezpe\u010dnos\u0165 v obci. V nepriaznivom suchom a veternom po\u010das\u00ed hliadkovali aj po\u010das noci, protipo\u017eiarna str\u00e1\u017e mala pr\u00e1vomoc vstupova\u0165 aj do obydl\u00ed, kontrolova\u0165 pou\u017e\u00edvanie oh\u0148a v kuchyniach a nedovolen\u00e9 nar\u00e1banie s oh\u0148om v stodol\u00e1ch. Kontrole boli vystaven\u00ed aj r\u00f4zni cudz\u00ed potuln\u00ed \u017eobr\u00e1ci, podvodn\u00edci a zlodeji, ktor\u00ed sa neraz uchy\u013eovali z r\u00f4znych pr\u00ed\u010din k podpa\u013ea\u010dstvu. <\/p>\n\n\n\n
Prelomovou zmenou v po\u017eiarnej ochrane a hasen\u00ed po\u017eiarov bolo organizovanie hasi\u010dsk\u00fdch spolkov na b\u00e1ze dobrovo\u013en\u00e9ho \u010dlenstva. Ich \u010dlenovia vykon\u00e1vali svoju \u010dinnos\u0165 bez n\u00e1roku na finan\u010dn\u00fa odmenu, n\u00e1cviky taktiky hasi\u010dsk\u00fdch z\u00e1sahov vykon\u00e1vali vo svojom vo\u013enom \u010dase v mene hesla Bohu na sl\u00e1vu, bl\u00ed\u017enemu na pomoc. \u010clenovia dobrovo\u013en\u00fdch hasi\u010dsk\u00fdch spolkov po\u017e\u00edvali v komunite obc\u00ed a miest zasl\u00fa\u017een\u00fa \u00factu a re\u0161pekt. Ve\u013ek\u00fd rozmach dobrovo\u013en\u00fdch hasi\u010dsk\u00fdch spolkov nastal v druhej polovici 19. storo\u010dia. V tomto obdob\u00ed boli zalo\u017een\u00e9 aj dobrovo\u013en\u00e9 hasi\u010dsk\u00e9 spolky v Stupave a v susednej obci M\u00e1st.
<\/p>\n\n\n\n
Zalo\u017eenie spolku a prv\u00e9 roky \u010dinnosti<\/strong><\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea hasi\u010dskej kroniky bol Dobrovo\u013en\u00fd hasi\u010dsk\u00fd zbor (Freiwillige Feuerwehr Vereins\/ \u00f6nk\u00e9ntes t\u0171zolt\u00f3egyes\u00fclet) zalo\u017een\u00fd v Stupave 16. m\u00e1ja 1880. \u00daradne bol spolok zaregistrovan\u00fd a\u017e o pol roka nesk\u00f4r. Pod\u013ea s\u00fadobej novinovej spr\u00e1vy uhorsk\u00e9 ministerstvo vn\u00fatra schv\u00e1lilo stanovy stupavsk\u00fdch dobrovo\u013en\u00fdch hasi\u010dov a\u017e v novembri 1880. Trad\u00edciou sa stalo oslavova\u0165 v\u00fdro\u010die zalo\u017eenia spolku 16. m\u00e1ja, v de\u0148 konania ustanovuj\u00facej sch\u00f4dze. Stupavsk\u00fd spolok bol zalo\u017een\u00fd ako v porad\u00ed siedmy dobrovo\u013en\u00fd hasi\u010dsk\u00fd spolok v regi\u00f3ne Doln\u00e9ho Z\u00e1horia. <\/p>\n\n\n\n N\u00e1borom sa podarilo z\u00edska\u0165 do spolku 50 \u010dlenov. Najstar\u0161ia hasi\u010dsk\u00e1 kronika zalo\u017een\u00e1 v roku 1930 uv\u00e1dza menovite len 49 zakladaj\u00facich \u010dlenov: Franti\u0161ek Batth\u00f3<\/strong> (hospod\u00e1rsky spr\u00e1vca ve\u013ekostatku gr\u00f3fa Alojza K\u00e1rolyiho), Moric \u010cervenka<\/strong> (lek\u00e1rnik), Ernest Greiser<\/strong> (hrn\u010diar), Jozef Rychter<\/strong> (farbiar l\u00e1tok), Anton Hoffmann<\/strong> (hlavn\u00fd lesmajster), Viliam Reichelmajer<\/strong> (spr\u00e1vca ka\u0161tie\u013ea), \u013dudov\u00edt Nagy<\/strong> (kn\u00edhviaza\u010d), V\u00e1clav Vyhn\u00e1lek<\/strong> (stol\u00e1r), Jozef Seidl<\/strong> (kraj\u010d\u00edr), \u0160tefan Landl<\/strong> (obuvn\u00edk), Jozef Bauer<\/strong> (obuvn\u00edk), Michal Bauer<\/strong> (mur\u00e1rsky majster), Franti\u0161ek Suchovsk\u00fd <\/strong>(zamestnanie neuveden\u00e9), Michal Pecha<\/strong> (tes\u00e1rsky majster), J\u00e1n Ba\u010fura<\/strong> (tes\u00e1r), Franti\u0161ek Hor\u00e1\u010dek<\/strong> (mur\u00e1r), Jozef Kri\u0161toffy <\/strong>(hrn\u010diar), \u0160tefan Kun\u00edk<\/strong> (obuvn\u00edk), Ferdinand Glanz<\/strong> (pek\u00e1r), Franti\u0161ek Kun\u00edk<\/strong> (obuvn\u00edk), Michal Geiringer<\/strong> (m\u00e4siar), \u017digmund Geiringer<\/strong> (hostinsk\u00fd), Emanuel Justh<\/strong> (klampiar), Leopold Schwarz<\/strong> (kraj\u010d\u00edr), David Nasch<\/strong> (obchodn\u00edk), \u0160tefan Stadler<\/strong> (mur\u00e1rsky majster), J\u00e1n Stadler<\/strong> (mur\u00e1rsky pomocn\u00edk), Leopold Stadler<\/strong> (obuvn\u00edk), J\u00e1n Ollarek<\/strong> (mur\u00e1rsky pomocn\u00edk), Jozef \u0160v\u00e1bsky<\/strong> (tehliar), Ernest Huber<\/strong> (obuvn\u00edk), Cyril Manyasz<\/strong> (mur\u00e1rsky pomocn\u00edk), Alojz Koltay<\/strong> (u\u010dite\u013e), Jozef Gratzer<\/strong> (u\u010dite\u013e, spr\u00e1vca obecnej \u0161koly), Jozef M\u00fcller<\/strong> (kraj\u010d\u00edr), Karol Rechs<\/strong> (hodin\u00e1r), Salamon Biss<\/strong> (obchodn\u00edk), Jozef Star\u0161i\u010d <\/strong>(zamestnanec na K\u00e1rolyiho vekostatku), \u013dudov\u00edt Bratka <\/strong>(s\u00faken\u00edk), Franti\u0161ek Rojky<\/strong> (holi\u010d), Jakub Pospiech<\/strong> (hlavn\u00fd pansk\u00fd z\u00e1hradn\u00edk), Jozef Berger<\/strong> (z\u00e1hradn\u00edk), Martin Bele\u0161<\/strong> (hodin\u00e1r), J\u00e1n Gregu\u0161ka<\/strong> (ko\u017eu\u0161n\u00edk), Jozef Prokop<\/strong> (pek\u00e1r), Jozef Kitta<\/strong> (u\u010dite\u013e), Jozef Barto\u0161<\/strong> (kraj\u010d\u00edr), Viliam Kugler<\/strong> (obchodn\u00edk), Ferdinand Slez\u00e1k<\/strong> (stol\u00e1r). \u010cinnos\u0165 dobrovo\u013en\u00fdch hasi\u010dov bola z\u00e1sadne apolitick\u00e1, do jeho radov mali pr\u00edstup mu\u017ei bez obmedzovania v rozdielnosti vierovyznania, politick\u00e9ho presved\u010denia a soci\u00e1lneho postavenia. T\u00fato v\u0161eobecn\u00fa z\u00e1sadu potvrdzuje aj menoslov stupavskej \u010dlenskej z\u00e1kladne, pr\u00edtomn\u00ed s\u00fa \u00faradn\u00edci zamestnan\u00ed na k\u00e1rolyiovskom ve\u013ekostatku, u\u010ditelia, remeseln\u00edci a obchodn\u00edci kres\u0165ansk\u00e9ho aj \u017eidovsk\u00e9ho vierovyznania. N\u00e1padn\u00e1 je v\u0161ak nepr\u00edtomnos\u0165 \u013eud\u00ed pracuj\u00facich v po\u013enohospod\u00e1rstve, pr\u00edpadne \u013eud\u00ed z ni\u017e\u0161\u00edch soci\u00e1lnych vrstiev. D\u00f4vodom bola ich zanepr\u00e1zdnenos\u0165 a nepr\u00edtomnos\u0165 v obci po\u010das po\u013en\u00fdch pr\u00e1c a zrejme aj ni\u017e\u0161\u00ed z\u00e1ujem venova\u0165 sa dobrovo\u013en\u00edckej pr\u00e1ci. By\u0165 akt\u00edvnym \u010dlenom dobrovo\u013enho hasi\u010dsk\u00e9ho spolku si vy\u017eadovalo okrem finan\u010dn\u00fdch obet\u00ed aj \u00fa\u010das\u0165 na pravideln\u00fdch sch\u00f4dzach a cvi\u010deniach. A nielen to. Ka\u017ed\u00fa noc a\u017e do svitania str\u00e1\u017eili striedaj\u00face sa dvojice hasi\u010dov cel\u00e9 meste\u010dko. Po\u010das slu\u017eby nesmeli spa\u0165, predp\u00edsan\u00e9 mali pravideln\u00e9 obch\u00f4dzky. Pristihnutie pri zanedban\u00ed povinnost\u00ed no\u010dnej str\u00e1\u017enej slu\u017eby sa trestalo. Okrem verejnej hanby velite\u013e hasi\u010dov previnilcov finan\u010dne pokutoval. Hasi\u010dsk\u00e1 kronika uv\u00e1dza viacer\u00fdch hasi\u010dov, ktor\u00fdch stihla pokuta, menovite iba \u013dudov\u00edta Bratku. <\/p>\n\n\n\n \u010clenovia spolku dobrovo\u013en\u00fdch hasi\u010dov v Stupave si na v\u00fdro\u010dnej \u010dlenskej sch\u00f4dzi, ktor\u00e1 sa tradi\u010dne konala v hostinci U zlat\u00e9ho jele\u0148a na Hlavnej ulici, volili zo svojich radov funkcion\u00e1rov na trojro\u010dn\u00e9 obdobie. Predsedu<\/strong>, ktor\u00fd spolok \u00faradne zastupoval; velite\u013ea<\/strong>, ktor\u00e9mu sa v\u0161etci \u010dlenovia podria\u010fovali pri n\u00e1cvikoch a hasen\u00ed po\u017eiarov a z\u00e1stupcu velite\u013ea<\/strong>, ktor\u00fd zastupoval velite\u013ea v \u010dase choroby a nepr\u00edtomnosti. \u010ealej pokladn\u00edka<\/strong>, ktor\u00fd mal na starosti spolkov\u00fa kasu, viedol \u00fa\u010dtovn\u00edctvo a zodpovedal za spolkov\u00e9 financie. Zapisovate\u013e<\/strong> spisoval z\u00e1pisnice zo sch\u00f4dz\u00ed a viedol kore\u0161pondenciu. Nesk\u00f4r k t\u00fdmto funkcion\u00e1rom pribudli aj strojn\u00edci<\/strong>, ktor\u00ed zodpovedali za \u00fadr\u017ebu a obsluhu hasiacej techniky. <\/p>\n\n\n\n Prv\u00fdm velite\u013eom sa stal Franti\u0161ek Batth\u00f3, hospod\u00e1rsky spr\u00e1vca stupavsk\u00e9ho k\u00e1rolyiovsk\u00e9ho ve\u013ekostatku a jeho z\u00e1stupca v Bratislavskej \u017eupe. Z\u00e1stupcom velite\u013ea bol zvolen\u00fd Moric \u010cervenka a pokladn\u00edkom \u013dudov\u00edt Nagy. Spolok za\u010d\u00ednal svoju \u010dinnos\u0165 s minim\u00e1lnymi finan\u010dn\u00fdmi prostriedkami. Potrebn\u00e9 strojn\u00e9, technick\u00e9 a pracovn\u00e9 hasi\u010dsk\u00e9 vybavenie bolo finan\u010dne n\u00e1kladn\u00e9. Na jeho zak\u00fapenie neposta\u010dovali pr\u00edjmy z \u010dlensk\u00fdch poplatkov, spolok bol odk\u00e1zan\u00fd na finan\u010dn\u00e9 dary protektorov. V\u010faka \u0161tedr\u00e9mu sponzorstvu, nad\u0161eniu a obetavosti \u010dlenov, sa podarilo u\u017e v prv\u00fdch rokoch existencie zabezpe\u010di\u0165 pre spolok potrebn\u00e9 vybavenie. <\/p>\n\n\n\n Prv\u00fa hasi\u010dsk\u00fa strieka\u010dku z\u00edskal spolok u\u017e v roku 1881, zak\u00fapil ju vo Viedni za 800 zlat\u00fdch gr\u00f3f Alojz K\u00e1rolyi. O rok nesk\u00f4r spolok z\u00edskal druh\u00fa strieka\u010dku v hodnote 300 zlat\u00fdch. V tre\u0165om roku existencie spolku pribudla do v\u00fdbavy stupavsk\u00fdch hasi\u010dov v porad\u00ed tretia, najv\u00fdkonnej\u0161ia strieka\u010dka. St\u00e1la a\u017e 2000 zlat\u00fdch, na jej zak\u00fapenie prispeli \u010dlenovia sumu 3 zlat\u00e9, zvy\u0161ok dolo\u017eil predseda a protektor spolku gr\u00f3f Alojz K\u00e1rolyi. Invest\u00edcie neboli zbyto\u010dn\u00e9, spolok po\u010das prv\u00fdch troch rokov existencie uhasil 73 po\u017eiarov. Finan\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00fdm bolo aj zaobstaranie hasi\u010dskej uniformy, osobn\u00e9ho v\u00fdstroja, po\u017eiarnej zbrojnice a spolkovej z\u00e1stavy. Osobn\u00fa v\u00fdstroj a o\u0161atenie si financovali \u010dlenovia spolku, zak\u00fapenie z\u00e1stavy pris\u013e\u00fabil v roku 1883 \u017eupn\u00fd poslanec Tade\u00e1\u0161 Pr\u00edlesk\u00fd. Po jeho ne\u00faspechu v \u017eupn\u00fdch vo\u013eb\u00e1ch v\u0161ak svoj s\u013eub nesplnil. Prv\u00fa z\u00e1stavu z\u00edskal spolok v\u010faka finan\u010dnej podpore gr\u00f3fky Franti\u0161ky K\u00e1rolyiovej v roku 1885, ktor\u00e1 prijala aj \u00falohu krstnej matky pri posv\u00e4ten\u00ed z\u00e1stavy. <\/p>\n\n\n\n Pod\u013ea obecnej kroniky mali hasi\u010di uskladnen\u00e9 strieka\u010dky a hasi\u010dsk\u00e9 n\u00e1radie v stodole krytej slamou v bl\u00edzkosti Obecn\u00e9ho \u00faradu na Hlavnej ulici (pribli\u017ene v mieste dne\u0161n\u00e9ho Mestsk\u00e9ho \u00faradu). Pod\u013ea novinovej spr\u00e1vy z roku 1888 sa konal sl\u00e1vnostn\u00fd akt polo\u017eenia z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a novej hasi\u010dskej zbrojnice v susedstve Obecn\u00e9ho \u00faradu. K z\u00e1kladn\u00e9mu kame\u0148u v sprievode hasi\u010dskej hudby vlo\u017eili do schr\u00e1nky k\u00f3piu stanov, zoznam akt\u00edvnych a podporuj\u00facich \u010dlenov, dokumenty s \u00fa\u010dtovn\u00fdmi uz\u00e1vierkami, pam\u00e4tn\u00fa zlat\u00fa mincu a hasi\u010dsk\u00fa medailu. Na z\u00e1ver poklopkali z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 kladivkom ozdoben\u00fdm kvetinkou. Existenciu a polohu novej hasi\u010dskej zbrojnice v bl\u00edzkosti Obecn\u00e9ho \u00faradu doklad\u00e1 katastr\u00e1lna mapa Stupavy z roku 1896. <\/p>\n\n\n\n Milan Gregu\u0161 <\/p>\n\n\n\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Otvoren\u00fd ohe\u0148 je neoddelite\u013en\u00fdm sprievodcom \u013eudstva v jeho dejin\u00e1ch. V zimn\u00fdch a chladn\u00fdch d\u0148och sl\u00fa\u017eil ako zdroj tepla, zabezpe\u010doval ochranu pred nebezpe\u010dnou zverou. Surov\u00e1…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-78","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/78","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=78"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/78\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":368,"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/78\/revisions\/368"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.hasicistupava.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=78"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
<\/p>\n\n\n\n